V Paríži

Autor: Lukáš Rusnák | 20.6.2014 o 14:15 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  77x

 

Na jazyku prenikavá chuť,

ja nepamätám si ju presne.

Zostarnúť má so mnou v pláne.

Aj tie zaprášené dotyky,

čo sú stále nežné.

 

To už dávno nie je ona.

Vôňa, ktorú v mysli mám.

Pamäť, čo sa slamky chytá

a každý sen mení v klam.

 

Akordy, čo som dávno hral.

Zvodná pieseň nie je s nami,

a ten tón sa životami

iných párov hnal.

 

V jeden večer chladný, vyhŕkla si čosi.

Vtedy nechápal som presne,

no doteraz to v srdci nosím.

Že v Paríži sa stretneme.

Ja čakám, tak ponáhľaj sa, prosím.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?