Klop, Klop, klop!
Kde, čo, kto je tam?
To len ICQ si zapínam.
Nedočkavo a horlivo na toho čakám ja,
kto čakal od začiatku tohto dňa, na mňa,
Na toho koho slová ma vždy utešia,
na toho koho úsmev ma vždy posilní,
na toho kto verí v seba viac než ja,
na toho kto moje pocity mi ujasní.
Koniec radosti, streda smutný to deň,
tvrdú ranu udelil mi život zase raz.
Strach a zlosť planú vo mne ako oheň,
no viem, že s ňou spoznám plno krás.
Dlhý čas čakám na to, čo celý deň chcem,
veď včera prehlásila: "Predsa zajtra prídem!"
Večer, noc a stále nič, prázdnota ma napĺňa,
bol to klam, žart a či len hra nevinná?
Sedím v rohu sám,
nad sebou premýšľam,
okolie to nevnímam,
spomienky si prezerám.
Už nikdy viac jej veriť nebudem,
nie som jej typ, tomu predsa rozumiem.
Nepovie mi to, prečo asi len?
Odpoveď, tú už vedieť nechcem.
A, že o kom boli tieto riadky?
Áno, bola to tá s tým peknými očami.
Tá, ktorá ma každý večer opúšťa so slovami:
"Tak maj sa a dobrú nocku Luki:)"
17. nov 2007 o 15:44
Páči sa: 0x
Prečítané: 415x
Myšlienky
Bol to sobotný večer keď som prvýkrát začal písať svoje pocity...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)