reklama

Denník zrkadlového "ja"

Veľa etáp môjho života(:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

20.9.1991, 8:05 AM

Je tu ďalší deň. Už sa neviem dočkať, kedy odtiaľto vypadnem. Stále tá istá, tekutá strava. Ako by som mohol z takého jedla pribrať? Pozrite sa na mňa. Čo si o mne ľudia vonku pomyslia? Jedna izba, žiadna lampa, je tu tma. Nevidím si ani na nos. A k tomu tu je mokro!

20.9.1991, 10:50 AM

Už prestávam dúfať, že ma niekto zachráni. Idem si asi znova pospať. Veď snáď keď budú dvere opäť otvorené, tak ma zobudia.

20.9.1991, 11:49 AM

Niečo sa deje, niečo nie je v poriadku.

20.9.1991, 7:12 PM

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kde to som? Hurá. Som vonku! Vždy som sníval, že spoznám tento svet. I keď ešte veľmi nevidím, ale tak to je prirodzené po deviatich mesiacoch v tme. Aspoň to tak povedal lekár. Nemohol klamať, veď je to lekár a tí neklamú. Dobre dosť bolo myšlienok, idem si znova ľahnúť. Počkať, veď ja už ležím. Je to nezvyk, vonku sa hýbe ťažšie. No nič, keď už ležím, tak si pospím. O pár hodín prvýkrát ochutnám tú povestnú bielu tekutinu. Veľmi sa teším.

20.9.1991, 11:35 PM

Čo je? Prečo ma budíte? Nevidíte, že spím? Ach áno, večera. Nečum na mňa, zober ma na ruky, veď ani hlavu neviem zdvihnúť, pohni si. Som hladný ako vlk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

20.9.1991, 11:57 PM

A znova ma ukladajú. Tento nový štýl sa mi páči. Mliečko bolo skvelé, síce trochu sladké, ale i tak dobré. Balenie bolo ešte trošku tvrdé, no to sa zmení. Oveľa lepšie stravovanie ako bolo dnu. Dokonca aj spôsob prijímania je jednoduchší, príjemnejší. Pre mňa. Chcel by som to tak robiť stále, dúfam, že to v budúcnosti nebude inak. Takto mi to vyhovuje. Bol to náročný, zároveň výnimočný deň, dúfam, že si ho zapamätám, veď aj kvôli tomu si vediem tento denníček. Už ťa nebudem otravovať, idem zaľahnúť a ponoriť sa do krajiny plnej snov. Dobrú noc.


17.11.1991, 6:55 AM

Krásne to ráno. Vtáčiky štebocú, žalúzie sú zatiahnuté. Snažím sa obrátiť na druhú stranu. Hm. Mám pod zadkom vankúš? Odsuniem ho. Nejde to. Je prilepený. Priviazaný. Oni ho o mňa priviazali. Počkať. To asi nie je hocijaký vankúš. Počkať, mám náhlu potrebu. Dobre, späť ku vankúšu. Počkať. Niečo je iné. Obvykle o takom čase, po takom čine je podo mnou mokro a začnem vrieskať a plakať, ale teraz to je odlišné. To on! To ten vankúš. Vsiakol to. Dobrý že to vynález.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


6.12.1991, 6:24 PM

Nie! Ja nechcem fľašu. Prečo ma nútiš? Posledný krát ti vravím, ja nechcem piť mlieko z fľaše! Čo? Ako to, že mi nerozumieš? Nevidíš, že plačem a hádžem sa na každú stranu? No vlastne nehádžem, ako by som sa aj mohol, keďže ste ma upevnili o stoličku!

6.12.1991, 6:29 PM

No dobre, tak ju daj sem! Čo mám s vami robiť. Budem aspoň poslúchať a potom keď budem väčší a silnejší uvidíte. Kto sa bude smiať naposledy! A dajte mi z okna dole moje dupačky!


28.7.1992, 8:01 AM

Dobré ráno Slovensko! Áno, ja viem, že sme na Slovensku aj napriek môjmu nízkemu veku. Som predsa bystrý človek. Vidím ruky, mamkine ruky. Idú ma zobrať. Zobrali ma.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

28.7.1992, 9:14 AM

Som po raňajkách a ležím. Nie v postieľke, ale na zemi. Čo to je? Pokúsim sa postaviť. Najprv ľavú či pravú? Skúsim túto. Už to ide. Musím nájsť niečo čoho sa chytím. Vidím nejakú skriňu. Chytil som sa! Prvý krôčik je za mnou. Idem pomaly, pomaličky. Vidím mláku. Začína sa tu šmýkať. Šmýkam sa! Spadol som. Kto tu rozlial ten nočník?!

19.8.1992, 8:00 AM

Vraj ideme na prechádzku. Keďže už viem ako nato.

19.8.1992, 9:01 AM

Mamka otvára dvere, ocko berie kľúče a nejaký tretí človek, stále neviem kto to je, sa obúva. Sme vonku. Je tu zima. Vlastne nie, mne je teplo. Im je zima, mám na sebe tri svetre, dva páry ponožiek a dvoje nohavíc. Je mi horúco, prečo ma tak naobliekali?

19.8.1992, 9:22 AM

Cítim sa ako keby sme prešli celú Zem. Som hrozne unavený, no nikto ma nechce poniesť. Ochotní to ľudia. Ľudia. Keď už o nich hovorím, videl som dneska asi desať rôznych. Všimol som si, že každý človek je odlišný. Jeden mal krátke vlasy, druhý mal hnedé oči. Dokonca som dnes videl jedného, čo mal chvost, chodil po štyroch a brechal. Toho som sa bál najviac.

20.9.1992, 10:07 AM

Konečne je to tu. Môj prvý sviatok, keď nerátam deň detí. Vidím moju prvú narodeninovú tortu. Je ozdobená rôznymi maškrtami. Asi z marcipánu. Čo ochutnám najskôr? Srdiečko? Číslo jeden? Ah, táto zdobenina sa mi páči najviac, určite dobre chutí, vyzerá veľmi pekne a dokonca svieti. Načahujem sa za ňou. Pomaly ju vytiahnem z torty. Tak. A teraz šup do pusy. Au! To páli! Prvý a poslednýkrát v živote som ochutnal zapálenú sviečku.


2.9.1998, 7:54 AM

Je začiatok Septembra. To znamená chladnejšie počasie. Mamka mi už nakázala nosiť pančuchy. Nemám rád pančuchy. Strašne ma svrbia, nemôžem sa dočkať až sa poškrabem.

2.9.1998, 8:02 AM

Prvý deň v škole a už musím robiť všetko sám. Nejaká postaršia pani povedala, že ak som zmeškal začiatok, čo som aj zmeškal, tak mám ísť na druhé poschodie a prvé, druhé dvere vľavo. Prečo nie, veď som už takmer dospelý človek, na brušku mi narástol prvý chĺpok. Dokážem sa o seba postarať. Idem hore.

2.9.1998, 8:08 AM

Vidím prvé. Vidím druhé dvere! To sú ony. Idem dnu. Bez klopania? Bez klopania. Vošiel som. Je tu prázdno. Po mojich budúcich spolužiakoch ani chýru ani slychu. No čo nechám dvere otvorené, čo keď náhodou dôjdu. Reku idem si sadnúť, mám na výber široký sortiment stoličiek. Na moje prekvapenie, každá stolička je rovnaká, len sú na iných miestach. Počkať. Nie! Jedna je iná, je čalúnená, určite to bude z dračej kože. Sadnem si tam. Sedím. Ach, nie. Niečo ma opäť začína svrbieť. Tie nové pančuchy mi vadia! Musím sa na to pozrieť zblízka, prísť na koreň problému. Dám si dole nohavice. Zvonku nevidím žiadnu Závadu. Dám si dole aj pančuchy. Aha! Tu to je. Ten štítok robil šarapatu. Odtrhnem ho. Otáčam sa za účelom, že ho vyhodím do koša pri dverách. Zľakol som sa, celý život mi prebehol pred očami. Niekto sa na mňa díva z chodby. Spoznal som svojich budúcich spolužiakov.


14.6.2004, 9:37 AM

Opieram sa o stenu na školskom dvore. Je veľká prestávka, rozprávam sa so spolužiakmi.„Pozri Fero. Vidíš ju?“ vravím kamarátovi. Ukazoval som na Anku, ktorá práve došla od lekára. Možno zubára, to je fuk. Má prekrásnu blúzku, ešte krajšiu sukňu. Krátku sukňu, veľmi krátku, myslím, že sa to volá minisukňa. No čo, veď každý predsa vie, že dôležité nie je oblečenie, ale to čo je pod ním. Bože, čo sa to so mnou stalo? Už viem, to tá puberta. Darmo, všetci dospievame.


24.8.2007, 8:32 PM

O chvíľu zase začne ten povestný cyklus. Práve som sa rozhodol, že spravím ďalší krok, ktorý zo mňa spraví muža. Kričím na dolné poschodie. Oco, kde máš penu na holenie? Odpovedal mi. Už sa pením. Oco, kde máš žiletku? Odpovedal mi. Začínam sa holiť. Oco, kde máme náplasti?


7.3.2009, 5:11 PM

Som doma. Cítim sa skvelo, dneska som bol opäť s ňou, je to úžasné, ona je úžasná. Úplne iný život. Teraz však pri mne nie je. Musím sa zabaviť inak a tak to skúšam rôznymi spôsobmi. Napríklad, sedím za počítačom a čítam si tento starý, prachom zapadnutý, denník môjho zrkadlového Ja.

Lukáš Rusnák

Lukáš Rusnák

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám 16 rokov. Rád premýšľam nad hlúposťou ľudstva, a že je nad čím sa zamýšľať... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu